Balet SND prichádza v tejto sezóne len s jednou premiérou Sylfida. Plánovaného Luskáčika neuvedie z ekonomických a umeleckých dôvodov. Keď som nastúpil, preveril som si všetky tieto veci a rozhodol som sa že premiéru preložíme na budúcu sezónu. Opera chystá v 93. sezóne 4 premiéry. Najväčší počet nových titulov (9) ponúkne činohra, ktorú od budúceho roka povedie namiesto E. Horvátha režisér R. Polák. Slovensko má najhoršiu sezónu medu za posledných 30 rokov. Včelári už počítajú straty. Za slovenský med si opäť priplatíme a bude ho o polovicu menej ako vlani. Najhoršie sú na tom včelári na strednom a južnom Slovensku. Za katastrofálnú znášku medu na Slovensku môže podľa včelárov extrémne počasie najprv silné mrazy, potom horúčavy. Horúčavy spôsobili od mája sucho vo viacerých regiónoch, včely tak nemali čo opeliť. Najväčšie straty utrpeli včelári v okolí B. Bystrice, v Kremnických vrchoch a na juhu Slovenska. Ak sme v minulých rokoch vytočili 4 krát, tak v tomto roku sme vytáčali raz. Najväčší problém tohtoročných medov je v tom, že sú veľmi riedke. Najhoršie je na tom znáška z lesov, tohtoročný lesný med takmer nebude. Zlá situácia sa podpíše pod zdražovanie. Kilo slovenského medu tento rok kúpime minimálne za 5 až 7 eur. Ceny stúpnu, ale nemôžu stúpnuť natoľko, aby vykompenzovali stratu včelára, pretože to nedovolí kúpna schopnosť, takže nakoniec ten včelár bude v strate. Včelári museli tento rok včely pre zlé počasie dokrmovať. Zhodujú sa v tom, že takýto kritický rok zatiaľ nebol. Výdavky včelára sú väčšie ako prínos z predaja medu. Ministerstvo pôdohospodárstva tento rok včelárom v ťažkej situácii nepomôže. Čerpať môžu z programov rozvoja vidieka. Ďalšie sa nebudú vyčleňovať, lebo už nemáme žiadne, všetky rezervy sme vyčlenili na mimoriadnom výjazdovom rokovaní vlády, ktoré sa zaoberalo suchom. Zlá znáška medu nepostihla len Slovensko, ale aj celú strednú Európu. Okrem teplotných výkyvov počasia sa pod ňu podpísali aj choroby včiel. Dnes odišla legenda českého filmu Radoslav Brzobohatý. Náhle zomrel okolo obeda. Stalo sa to počas nakrúcania seriálu Vyprávej, keď dostal infarkt. Rodák z Vrútok by sa zajtra dožil 80 rokov. Radek Brzobohatý sa preslávil desiatkami filmových a divadelných rolí v Čechách aj na Slovensku. Vyštudoval DAMU v Prahe. Vyše 30 rokov bol členom Divadla vo Vinohradoch. Neskôr založil svoje vlastné divadlo, kde sa predstavil aj v hre Tančiareň po boku svojej manželky Slovenky H. Gregorovej. Objavil sa aj v seriáloch ako Štúrovci, Alžbetin či Obchod so šťastím. Diváci ho poznajú aj z rozprávok. No a slovenskí herci, ktorí s ním stáli na doskách, ktoré znamenajú svet, si na neho spomínajú takto. Radek bol pre mňa stelesnením chlapskosti, čestnosti a spravodlivosti. Nebál by som sa s ním stroskotať na mori. Viem, že by ma nepodrazil, ale by ma zachránil. On bol filmová hviezda, ja som ho obdivoval. To, čo stvárňoval vo filmoch, takého správneho, taký aj v skutočnosti bol. Posledný film, ktorý natočil boli Vrásky z lásky s jeho bývalou manželkou J. Bohdalovou. Počas natáčania sa však zranil, keď skákal z kamióna a odmietol dabléra. Neskôr trpel bolesťami chrbtice a používal aj vozík. Všetko ale znášal s noblesou a nesťažoval sa. Medzi jeho posledné projekty patril seriál Vyprávej. Neopakovateľný Radek Brzobohatý by sa zajtra dožil 80 rokov.
Bude to veľmi zložité, pretože strany pred voľbami nechceli prezradiť, s kým by šli alebo nešli do vlády.
Politológ si netrúfa odhadnúť, ktorá strana dnes večer vyhrá. Podľa neho je však isté to, že postoj Holandska sa ani po týchto voľbách výrazne nezmení. Ani jedna z vedúcich politických strán nezaujme voči euru taký kritický postoj, ako by menšie strany chceli. A už vôbec nenastane radikálna zmena názorov. Viac ako 12,5 mil. voličov si dnes volí zástupcov do 150 člennej druhej komory parlamentu. Okrem klasických volebných miestností môžu ľudia až do 21. hodiny večer svoj hlas odovzdať aj na vlakových staniciach, letiskách, v supermarketoch či v kostoloch. USA vedeli už počas II. svetovej vojny, kto spáchal masaker v katyňskom lese v roku 1940. Vyplýva to z archívnych dokumentov, ktoré USA odtajnili. Vtedajšia americká vláda mala dôkazy, že tisícky Poliakov zavraždila sovietska tajná polícia. Biely dom však mlčal, pretože Sovietsky zväz bol spojencom Američanov v boji proti nacistickému Nemecku. V roku 1940 sovietska tajná polícia zabila v katyňskom lese vyše 22 000 poľských zajatcov. Moskva dlhé desaťročia popierala vinu za masaker a tvrdila, že v Katyni vraždili nacisti. Vtedajší americký prezident F. D. Roosevelt vedel o vine Sovietskeho zväzu, ale informácie nezverejnil. Obával sa, že sa dostane do konfliktu so sovietskym diktátorom J. Stalinom. O všetkom vedel aj britský premiér W. Churchill. Teraz už takmer s istotou vieme, že Roosevelt a Churchil o všetkom vedeli. Rád by som vedel, prečo to nezverejnili a či bola mlčanlivosť nevyhnutná, aby so Sovietskym zväzom vyhrali vojnu. Podľa odtajnených amerických dokumentov Biely dom získal informácie o masakre už 3 roky po osudnom vraždení. Mal ich od amerických vojnových zajatcov, ktorých nacisti odviedli k masovým hrobom. Nemecko chcelo ich svedectvo využiť na protisovietsku propagandu. Podľa výpovedí amerických vojakov telá zabitých Poliakov v Katyňskom lese boli v značnom štádiu rozkladu, a preto nemohlo ísť o obete Nemcov, pretože nemeckí vojaci dobyli toto územie až po osudnej udalosti. Biely dom mlčal až do roku 1990, keď sa sovietsky prezident M. Gorbačov ospravedlnil Poľsku za masaker. Dúfame, že americký krok povzbudí ďalšie krajiny, ktoré majú dokumenty o katyňskej masakre, aby ich odtajnili. Udalosti v Katyni sú dlhodobým problémom vo vzťahoch medzi Poľskom a Ruskom. Moskva stále odmieta odtajniť časť materiálov o tragédii a nechce odškodniť pozostalých obetí katyňskej masakry. Najmenej 289 životov si vyžiadal požiar textilnej továrne v pakistanskom Karáčí. Hasičom sa podarilo dostať živel pod kontrolu po 8 hodinách. Záchranári v zničenej továrni pátrajú po ďalších obetiach ich počet sa preto môže zvýšiť. Príčiny požiaru sú zatiaľ nejasné. Údajne je najtragickejší v Pakistane za posledné desaťročia. Europoslanci stanovili nové pravidlá pre obete trestných činov v EÚ. Ich cieľom je zaistiť rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Obete krádeže, znásilnenia či podvodu tak budú mať automaticky právo na tlmočníka či psychológa. Nové pravidlá by mali vstúpiť do platnosti od roku 2015. Nevzťahujú sa ale na Dánsko, ktoré má v tejto oblasti výnimku. Pri raketovom útoku na americké veľvyslanectvo v líbyjskom Benghází zahynuli 4 ľudia. Medzi nimi aj americký veľvyslanec. Príčinou útoku je kontroverzný film americko izraelského filmára S. Basileho, ktorý údajne hanobí islam. On sám navyše toto vierovyznanie prirovnal k rakovine. Film s ironickým názvom “Nevinnosť moslimov” stál vyše 5 mil. dolárov. Financovalo ho vyše 100 židovských sponzorov. SND vstupuje do novej sezóny s novým vedením a s nespokojným baletným súborom. Tomu sa nepáči odvolanie doterajšieho šéfa A. Suchanova. Baletné odbory poslali generálnemu riaditeľovi SND M. Chudovskému už druhý list, v ktorom žiadajú vysvetlenie. Zmena vo vedení Baletu SND vyvolala v súbore nevôľu. Jeho odborári očakávajú od nového šéfa vysvetlenie dôvodov, prečo odvolal riaditeľa baletu A. Sukhanova. Boli by sme veľmi radi, keby boli predostrené fakty a dôvody, ktoré ho donútili k tomu, aby takto konal a radi by sme našli spoločnú komunikáciu s pánom Chudovským. Odvolávanie a menovanie riaditeľov súborov je podľa zriaďovacej listiny plne v kompetencii generálneho riaditeľa SND.
Obetí metylalkoholu v ČR pribúda
Polícia zdroj jedovatej látky stále nenašla. Učitelia idú štrajkovať aj s vedomím, že majú najhoršie platy z vyspelých krajín. Správa o vyšetrovaní kauzy Gorila nepriniesla nič zásadné, v parlamente rozpútala hádky. Euroval neodporuje nemeckým zákonom. Rozhodol o tom Spolkový ústavný súd v Karlsruhe. Nemecko je posledná krajina eurozóny, ktorá neratifikovala európsky stabilizačný mechanizmus. Spoločná mena po verdikte sudcov okamžite posilnila. Európsky stabilizačný mechanizmus s úverovou kapacitou 700 mld. eur mal pôvodne fungovať od 1. júla. Čakalo sa na rozhodnutie nemeckého ústavného súdu, ktorý skúmal námietky proti podpisu Nemecka. Odporcovia trvalého záchranného mechanizmu namietali, že jeho prijatie obmedzí právomoci parlamentu, ktorý rozhoduje ako naloží s peniazmi daňových poplatníkov. Kladný verdikt ústavného súdu znamená, že fond na podporu krajín postihnutých dlhovou krízou môže fungovať. Je to dobrý deň pre Nemecko a Európu. Nemecko vyslalo do Európy silný signál. Nesieme zodpovednosť ako najväčšia ekonomika a spoľahlivý partner v Európe. Nemecký ústavný súd stanovil 2 podmienky. Záruky Berlína budú v záchrannom balíku obmedzené len na 190 miliárd eur. S ich prípadným zvýšením musí súhlasiť nemecký Spolkový snem. Okrem toho sľub mlčanlivosti pracovníkov stabilizačného mechanizmu nesmie znemožniť, aby nemecký parlament nemal dosť informácií o činnosti fondu. Rozhodnutie ústavného súdu je dôležitým krokom k cieľu udržať stabilné euro. Nemeckých kritikov protikrizových európskych nástrojov, stabilizačného mechanizmu i fiškálneho paktu rozhodnutie ústavného súdu sklamalo. Podľa nich podmienky stanovené súdom budú v praxi nefunkčné. Ako poslanci musíme byť radi, že naše právomoci sú potvrdené. Je to posledný krok na ceste od menovej únie k dlhovému kolektivizmu. Problém, o ktorom vždy počujeme, sú trhy. Nemecko má vládu, parlament, máme tu Európsku komisiu a zrazu supermoc trhy. Nikto trhy nevolí, nikomu sa nezodpovedajú. No rozhodujú, že máme dávať peniaze iným krajinám. Na rozhodnutie nemeckého ústavného súdu reagovala aj slovenská politická scéna. Strana SaS navrhne, aby slovenské záväzky neprekročili dnešnú sumu 5 miliárd 768 miliónov eur. Navrhneme takú zákonnú úpravu, ktorá stanoví maximálny strop. Ten bude môcť byť prekročený len so súhlasom NR SR. Napriek nemeckej euroústretovosti Berlín naďalej odmieta zavedenie centrálneho dohľadu nad všetkými bankovými inštitúciami v eurozóne. Európa smeruje k federácii štátov. Túto víziu predstavil predseda európskej komisie Barroso. Jedným z prvých krokov k federácii je podľa neho vytvorenie bankovej únie. Na všetky banky v eurozóne by mala dohliadať Európska centrálna banka. Spoločný dohľad nad bankami je odrazový mostík pre vytvorenie bankovej únie. Kríza ukázala, že aj keď sa banky stali nadnárodnými, dohľad zostal národný. A keď bolo najhoršie, daňoví poplatníci zaplatili účet. Spoločný systém dohľadu, ktorý navrhujeme, vytvorí silnú štruktúru, ktorej jadrom bude Európska centrálna banka. Ak bankovú úniu schvália parlamenty všetkých členských krajín únie a Európsky parlament, začne fungovať od januára 2013. Najprv bude dohliadať len na banky, ktoré využijú pomoc Európskeho stabilizačného mechanizmu. Nemáme žiadny problém s tým, aby v krajinách, kde sa objavili problémy, kde je potrebné adresovať pomoc a kde defacto zlyhal národný dohľad, aby tam boli úplne jasne prevzaté kompetencie do Franfurktu. Po vzniku bankovej únie bude ECB schvaľovať bankové licencie, trestať banky a prípadne ich zatvárať. Zjednoduší sa však poskytovanie finančnej pomoci z Európskeho stabilizačného mechanizmu. Banky dostanú pomoc priamo, nie prostredníctvom štátov. V roku 2014 sa pôsobnosť bankovej únie rozšíri na všetkých 6000 bankových inštitúcií v eurozóne. V krajinách, kde sa eurom neplatí, budú na banky dohliadať príslušné štátne úrady. “Potrebujeme skutočnú finančnú úniu, ktorú môžeme naštartovať 182 ” sa menová únia zmení na prepravnú úniu, kde budú severnejšie krajiny prepravovať peniaze do južných štátov. Holanďania si dnes vyberajú z 21 politických strán. Vytvorenie vlády však podľa odborníkov nebude jednoduché. Na vytvorenie koalície totiž budú potrebné minimálne 3 politické strany.